Vzťah so svojou imunitou

Imunita je tak zložito fungujúci mechanizmus v našom tele, že je veľmi ťažké to celé pochopiť.

Jednou z jej úloh je vybudovať si dôveru k svojmu telu a tým dôveru v seba.

A potom začne naozaj pracovať v náš prospech.

 

V homeopatickej praxi sa s tým stretávam dosť často, ale najviac mi otvorili oči moje vlastné deti. Pri nich som začala vnímať hlbšiu podstatu, resp. esenciu imunity.

Budovanie dôvery

Keď sa dieťatko narodí, mamička si prechádza veľkým obdobím zmien. Dieťa sa vníma ako krehké a zraniteľné, opak je pravdou. Je to silný a života-schopný jedinec. Je dôležité si uvedomiť, že to je už hotový človek, ktorý potrebuje výživu, lásku a opateru. Naplnené potreby sú v tomto čase veľmi dôležité, už vtedy dieťatko nadobúda dôveru v matku, v rodičov a v život. Vníma, že je dôležité, vníma pozornosť a nehu. A hlavne vníma, že mu rozumieme. Aj keď nie vždy to bolo ľahké porozumieť čo sa deje, ale pokiaľ tam bolo už 10 % pochopenie tak už sa krok po kroku vyskladávala vzájomná dôvera. Dôvera, je práve ten dôležitý článok správneho vývoja. Spolu s dôverou sa vytvára silný zdravý jedinec = silný zdravý imunitný systém.

Je to cesta, na ktorej spolu rastiete tak ako rastie dieťa, tak rastie aj matka aj otec.

Imunitu treba brať ako partnerský vzťah, neustále treba na ňom pracovať a udržiavať si dôveru. Tak ako dieťa rastie a mení sa, púšťa sa do nových vecí a ako získava skúsenosti tak sa buduje aj vaša dôvera medzi dieťaťom a rodičom. V závislosti čo dieťa dokáže, ako sa mení a ako rastie, nadobúda a osvojuje si zručnosti. Predstavte si seba, v partnerskom vzťahu a uvedomte si svoje hodnoty a priority a to preklopte aj na vzťah s imunitou. Dieťa nám odkrýva naše rôzne strachy. Toto je ten správny čas si ich uvedomiť, prijať a uzavrieť. V strachu sa budovať dôvera nedá.

Rovnako ako v strachu a nedôvere sa nedá budovať imunitný systém. Imunitný systém je systémom ochrany tela, organizmu. Ako môže fungovať keď nemá plnú podporu a dôveru? Vy by ste dokázali chrániť niekoho, niečo čomu vôbec, ale vôbec neveríte? Čo má vlastne brániť a načo, keď mu beriete zodpovednosť a vkladáte iba obavy? Dá sa v takomto partnerstve fungovať? Je to naplňujúce pre obe strany? Ruku na srdce, koľko by ste to takto vydržali. Rok, dva? a potom by ste si išli po svojom. Dôvera je to čo buduje vzťah, bez nej sa stráca všetko. Tak koná telo. Určitý čas vykrýva všetky prešľapy a čaká a dáva signály, ale donekonečna to neunesie.

 

"Je v poriadku ukázať cesty a spôsoby, je v poriadku podať pomocnú ruku, ale je dôležité myslieť na vzťah chorého s jeho telom"

Ako funguje imunita?

Slovo imunita pochádza z latinského immunitas. Imunita je schopnosť živého organizmu reagovať voči pôvodcovi choroby (vírusy, baktérie, jedy...). Imunitný systém má funkciu obrany-schopnosti nášho organizmu voči vonkajším vplyvom a vnútorným vplyvom. Základom je udržiavanie rovnováhy v tele. Pozostáva z imunitných buniek, molekúl a rovnako z imunitných obranných mechanizmov.

Prevzatie zodpovednosti

Rovnako zodpovednosť za zdravie sa častokrát dáva druhej osobe ako napríklad doktorom. Tiež sa mi stávalo kým človek nemá skúsenosti z praxe, že až tak som chcela pomôcť, že častokrát som prebrala zodpovednosť za to ako sa cítil pacient na seba. Tiež som si uvedomila, že niekedy mi to tak odovzdali a ja som práve bola tá, ktorá hľadala cesty a riešenia. Kým som si neuvedomila že imunita je dôvera a ide o vzťah s vlastným telom. Začala som si to porovnávať že ako by som sa ja cítila vo svojom tele a rovnako ako by to bolo s mojou imunitou. Zistila som, že sa tam vytvára priepasť a postupne začína ten čo chce tak pomôcť frustrovaný až zúfalý, že neviete pomôcť.

Áno tiež som to zažila kým som si neuvedomila, že je v poriadku ukázať cesty a spôsoby. Je v poriadku podať pomocnú ruku, ale je dôležité myslieť na vzťah chorého s jeho telom. Myslieť na to že cesta je jedine od seba, všetko ostatné tu je iba na podporu. To je ten pilier ktorý dokáže všetko zmeniť, takto sa stále iba hľadá riešenie zvonku. Tiež by sme sa necítili dobre keby nemôžeme za seba rozhodovať, keby už o týchto veciach vieme. Je to pocit, že nie sme dôležitý, potrebný a rovnako sa cíti aj naša imunita. Ktorá síce v podmienkach, ktorých sa nachádza, pracuje najviac ako vie. Potom už však nevládze tak ako vy by ste nedokázali neustále snažiť bez povšimnutia. Keď osoba, ktorej sa to týka, ktorá najlepšie vie čo cíti, nerozhoduje sama.

 

Imunita ušitá na mieru

Imunita je pre to dané telo vytvorená a vyvinutá presne na mieru. To je ako, keď si dáte ušiť šaty, topánky na mieru a porovnáte si ten pocit s tým, keď sa do niečoho, iba vtesnáte. Keď vám šaty na mieru sedia, prácu krajčíra nespochybňujete. Keď však telo zdolá čo i len nachladnutie samo, je to bez povšimnutia. Riešime to iba, že ok, som zdravý/á. Pri každom vstupe cudzorodej látky ide telo na maximum a všetky mechanizmy obrany fungujú na 100 %. Imunitný systém pracuje veľmi spoľahlivo a odovzdane, ak mu dôverujeme, ak dôverujeme sebe.

Udržať sa v dôvere

Toto všetko tieto krásne spojenia tela a imunity som si sama uvedomila najprv, keď som svoje dieťa dojčila, že mám to pod kontrolou  a vedela som, že mám silné zbrane v rukách. Potom, ale prišli skúšky bez dojčenia a bez „tromfov“ v rukách. Prišla choroba, prišla horúčka a keď som neverila telu, stav sa zhoršil. Keď som si však povedala, že to bude všetko v poriadku, že to zvládne, že má imunitný systém a ja budem iba oporou, tak vtedy telo krásne bojovalo. Áno netvrdím, že to je ľahké, že sa neukáže aj u mňa strach. Ale zistila som, že pokiaľ sa udržím v dôvere, že pokiaľ ma neprevalcuje myseľ, strach, tak to imunitný systém zvládne.

Krásna skúsenosť sa mi ukázala pri vysokej horúčke, kedy jasné, že celú noc som nespala a kontrolovala kedy je čas sprchy alebo či to je ok. A vtedy, keď už sa začala strácať dôvera som si pustila hudbu, poriadnu šamanskú bubnovačku a teda ruka na dieťati a ladila som sa, že to zvládne. A takto to bolo 2 noci, lebo áno noci sú dlhé a kadečo ide na um a tiež únava, ktorá tomu nepridáva. No po 3 nociach to telo vyhralo, vyhral to imunitný systém a ten pocit šťastia a dôvery bol neskutočný.

 

"A nie je to len budovanie imunity, u dieťaťa ale aj budovania si vlastne svojho vzťahu so sebou samou"

Zabúdame na to najdôležitejšie

   Z psychosomatického hľadiska, keď je oslabená imunita človeka sa cíti neistý, zanedbáva sa, v strese, preťažený, viac hľadí von aby uspokojil potreby iných ako svoje. Áno poviete si, že bežný život, ale nie ako môžeme zabúdať na to najcennejšie a najdôležitejšie ako sme my samí. Keď už sa necítim najlepšie tak sa chováme k sebe tak, že sa cítime nepoužiteľný, nepotrebný, nikto o nás ani nezakopne alebo naopak si užívame že konečne sa niekto stará o mňa alebo konečne som dôležitý/á aj ja a aj to ako sa cítim. Toto všetko ale nemusí byť cez chorobu, ide to aj keď sme zdraví. Sami si vedome nedovoľujeme byť k sebe pozorný a dovoliť si veci, a hlavne sa milovať. 

"Sami si vedome nedovoľujeme byť k sebe pozorný a dovoliť si veci, a hlavne sa milovať"