Strach je ukrytý v tých najhlbších štruktúrach nášho tela,

je ako plazivá tma v našich hĺbkach.

Je stále prítomný, čaká na malý moment zaváhania a hneď štartuje.

Jeho spúšťačom sú pochybnosti, každé zaváhanie.

 

Čo je strach?

 

Strach sa vyskytne sa a hneď celú tú oblasť, ktorá je práve zasiahnutá, pocitovo objíme. Spraví to však veľmi, veľmi jemne, nenápadne, ani to necítime. Ukotví sa tam. Vyživujúcu základňu má práve na mieste uviaznutého pocitu. Pocitu, ktorý tam je, ale my sa tvárime, že ho nevidíme, že dokonca neexistuje. Z tej uväznenej energie čerpá silu na svoje pôsobenie. Postupuje do celého tela...
Prvé signály prehliadame. Ako prvé sa strach prejaví na stiahnutí tela, na plytkom dychu, ale keďže mnohí žijeme v chronickom strese, často komunikáciu tela a jeho prosbu o pomoc prehliadneme. Ideme ďalej. Strach sa postupne ukotvuje a buduje si naozaj pevný základ. Strach nikto nechce, nikto ho nemá rád, nikto si ho nepripúšťa, nikto o ňom ani len nehovorí. Nikto ho nechce vidieť, ani o ňom počuť a tieto skryté, potlačené emócie sú výživou pre strach. Ako keby sme mu každý deň dali kocku cukru a on sa nasýti a zosilnie. Je rafinovaný, nenápadný, a zároveňje ako zamat, veľmi jemný. Nakoniec sa nám zdá, že je vlastne príjemný a prijmeme ho až tak, že sa mu odovzdáme. Čo nám to však pripomína?

Prenatálny vývoj? Lásku rodičov? Prijatie? Áno, toto všetko s tým súvisí. Pretože ako inak by sa strach dostal do takých hlbokých štruktúr tela? Do útrob kostí, do jadier buniek? Cez vibrácie a vodu, ktorú v sebe nosíme. Dalo by povedať, že sa preplazil, prenášal z generácie na generáciu, z minulých životov a chce tam zostať živený a ukotvený. S generačným strachom sa rodíme a žijeme s ním, preto máme pocit, že nie je potrebné venovať mu pozornosť. Vždy tam v určitej miere bol a myslíme si, že to sme my. Opak je však pravdou. To nie sme my, ale iba náš strach. Obraz o sebe sme si vytvorili cez svoj strach, ktorý je neriešený a ukrytý v našich bunkách.

 

Strach a jeho účinky

 

Strach odoberá bunkám život, silu, čím viac sa vyživí, tým viac narastie. V tele máme inteligentné bunky, ktoré signalizujú, že strach je prítomný, že narastá. Telo nám to stále dáva najavo. My to však často vnímame iba ako vnútorné napätie, stiahnutie. Nevieme zostať sami so sebou, nič nám nepomáha na rozptýlenie a nič nie je dosť dobré, až máme pocit, že nám šibe. Nie, nešibe. Strach nám nahlodáva tú najdôležitejšiu časť a tou je dôvera. Odoberá nám živiny, telo zostáva vysilené. Začneme konať bez akejkoľvek úcty k sebe, malé veci nás dávajú „dole“, prehlbujeme svoj odpor. Zničenie človeka prebieha z jeho vlastného vnútra a ešte to k tomu aj živíme a podporujeme. Naše telo začína byť toxické, mení sa trávenie, máme zahmlené videnie, rôzne trasy, anémiu. Krv je najväčšia výživa strachu. Každý, kto má problém s krvotvorbou, potrebuje popracovať na strachu. Strach odoberá vápnik a oslabuje naše kosti, obmedzí náš pohyb a často aj paralyzuje. Stráca sa kvalitný spánok, nechávame sa manipulovať, viesť pravdami iných.

Toxíny zostávajú v tele a my v tom žijeme a konáme, robíme rozhodnutia len zo strachu. A toto je bod, v ktorom je potrebné si získať predstavuo svojich strachoch. Toto je ten moment buď – alebo. Ak sa vyberieme na cestu, že ho neodhalíme, aj keď bunky nášho tela stále volajú o pomoc, strach nám bude vládnuť do poslednej minúty.

 

Uvedomenie a precitnutie

 

Alebo je tu druhá možnosť, a to uvedomiť si, že strach je prítomný a pracovať na tom. Už keď ho rozpoznáme, je jedno, kde si ho uvedomíme a pri akej situácii, príležitosti, pri akom pocite, alebo cez koho slová. Podstatné je, že strach sa trošku zastaví alebo stiahne a to v tele pocítime hneď. Cítime to ako priestor, ako niečo, čo je vyčistené a je to taký krásny pocit, že to chceme cítiť znovu, viac a častejšie. Strach je však rafinovaný, čaká a sleduje nové pocity. Sleduje, ako sa telo správa. Strach si nájde novú cestičku ktorá je iná, nami opäť nepoznaná. Jedinou možnosťou je spoznať ho a využívať vo svoj prospech.

 

Ako využiť strach vo svoj prospech

 

Vytvorme si s ním kamarátsky vzťah, aby sa mohol stať hybnou silou nášho rastu. Takto to bude fungovať:

• Zamerajme pozornosť na strach,
  či ho vôbec cítime.
• Keď ho cítime, v akej intenzite?Je dobré definovať si škálu intenzity (od 1– najmenej po 10 – najviac).
• Kde v tele ho cítime?
• V akých situáciách ho cítime?
• Ako sa správa naše telo, keď cíti strach?
• Ako konáme, keď cítime strach?
• Aké sú obranné mechanizmy, za ktoré sa strach skrýva alebo ktoré ho podporujú?
• Cez ktoré pocity cítime strach?

 

 

Ako pracovať so strachom

 

Poznanie strachu prináša zvedomenie. Keď sa strach dostáva na povrch, do slov, do pomenovaní, tým slabne. Jedna vec mu neprospieva a to je dôvera v seba. Naša myseľ potrebuje tieto poznatky na to, aby vedela vyhodnotiť, či je potrebná nejaká akcia na úrovni tela. Reaguje na úrovni základného pudového reflexu, pretože strach vyvoláva pocit nebezpečenstva. Ak si uvedomíme a spoznáme svoj strach z viacerých uhlov pohľadu, naša myseľ bude uvoľnenejšia. A to je prvý bod, aby naše telo nekonalo iba na úrovni mysle.

Až potom nás pustí cítiť. A cez pocit sa dostávame hlbšie, často až do hlbokých štruktúr tela, práve tam, kde stojí základňa nášho strachu. Jasné, že nás bude chcieť opantať, ukáže nám všetky krásy, prinesie všetky možné rozptýlenia, len aby nebol rozpoznaný. Tu sa treba zásobiť veľkou dávkou trpezlivosti, nedať sa odradiť, nenecha odviesť pozornosť inde. Treba ísť za pocitom a za vnútornou inteligenciou nášho tela, ktorá čaká iba na tento moment, keď v tele bude môcť nastať vnútorné zmierenie, moment vnútornej rovnováhy. Čím viac rastie naša sebadôvera a poznávanie nášho strachu, tým mu uberáme silu, energiu a priestor. Začne slabnúť, ale nikdy úplne neodíde z nášho tela. Má byť našou súčasťou, pretože týmto spôsobom sa stane naším priateľom, stane sa hybnou silou našich činov. Po tomto poznaní sa už nerozhodujeme z pozície strachu, rozhodujeme sa spolu so strachom.

 

"Strach sa najskôr prejaví na stiahnutí tela,  na plytkom dychu, ale keďže mnohí žijeme v chronickom strese, tak
komunikáciu tela a jeho prosbu o pomoc prehliadneme.“

 

Spoločník na celý život

Strach zostáva v našom tele navždy. Slúži na našu ochranu, aby sme nerobili a necítili tie isté bolesti ako generácie pred nami, pretože strach je práve tým indikátorom, že sa rozhodujemesprávne. Pocítime ho pri rozhodovaní, pri možnosti, ktorá je správna, pretože ideme do novej nepoznanej skúsenosti a nemáme to s čím porovnať. Strach budeme cítiť vždy, ale tým, že je náš kamarát, iba nás upozorní, že nám môže hroziť nebezpečenstvo. Je dobré dať mu za pravdu, poďakovať sa mu, že sa o nás stará a záleží mu na nás. A vysvetliť mu, že sa rozhodujeme srdcom. Či to bude tak alebo onak, budeme riešiť to, čo vznikne, veríme si. Pri každom rozhodnutí pocítime strach, vždy to tak bude, je to okamih, keď treba naskočiť na vlnu odvahy a dôverovať procesu. Neberme strach viac ako strašiaka, je len dôsledkom toho, čo sme si sami dovolili, dopustili, aby sa stalo s naším telom. Jeho cieľom nie je nás zničiť, tiež by zahynul, jeho cieľom je, aby sme boli ochránení a zároveň, aby sme mohli kráčať ďalej.Práve vtedy, keď cítime strach, je to rozhodnutie správne, je to tá cesta, po ktorej sa máme vydať.

 

Želám každému jednému nádhernú osobnú, jedinečnú cestu poznania svojho strachu, neberte ho už viac ako strašiaka, je len dôsledkom toho čo sme si sami dovolili, dopustili aby sa stalo s naším telom. Jeho cieľom nie je nás zničiť tiež by zahynul, jeho cieľom je aby sme boli ochránení a zároveň aby sme vedeli kráčať ďalej, pretože práve keď cítime strach tak práve vtedy je to rozhodnutie správne, je to tá cesta po ktorej sa máme vydať. Želám vám nádhernú kamarátsku cestu, kde sa budete vzájomne podporovať a posúvať v pred, kde nájdete spoločnú reč a dovolíte sa vidieť zo všetkých uhlov pohľadu v skutočnej najčistejšej pravde.

 

Je to zázrak aj strach je zázrak a môže nás v mnohom inšpirovať, môže nás mnohé naučiť len treba celému procesu dôverovať. Teraz nás čaká obdobie dlhých večerov a to je presne jeho čas. Tak sa vydajte na spoločnú cestu, bude možno kľukatá ale stojí za to, prinesie neskutočné dary. Dary ktoré by sme bez strachu neodkryli. Budťe odvážni.