BLOG

Apatia:

Keď tvoje telo zatiahne ručnú brzdu, aby zachránilo tvoju dušu

Niekedy sa tvoj svet jednoducho vypne. Farby ti vyblednú do siva, emócie stíchnu a ty zostaneš stáť uprostred vlastného života ako cudzinec. Tento stav má meno, ktorého sa možno desíš, no málokedy mu skutočne rozumieš: APATIA.

Väčšinu času ju možno vnímaš ako nepriateľa. Ja ti však dnes ukážem, že je to ten najoddanejší strážca, akého si kedy mal.

Tvoja malá smrť v mene života

Apatia nie je len prázdnota. Je to dokonalý bezpečnostný protokol tvojho tela. Predstav si ju ako inteligentnú poistku, ktorá ti vyhodila prúd v celom dome, pretože v rozvodoch hrozil požiar. Tvoje telo je také múdre, že ani na sekundu nezaváhalo – keď už by si ďalšiu ranu, ďalšiu bolesť alebo ďalší stres neuniesol, jednoducho ťa „odpojilo“.

Je to tvoj dar ochrany. Hradba, ktorú medzi teba a krutú realitu postavil tvoj vlastný inštinkt prežitia.

Signály, ktoré si prehliadol

Kým prišla tichá hmla apatie, tvoje telo na teba kričalo. Pamätáš si tie nenápadné, „spoločensky uznávané“ vety, ktoré si si hovoril?

„Ešte toto dokončím a potom si vydýchnem.“
„To ešte zvládnem, nie som predsa slaboch.“
„Nezastavuj, musíš fungovať.“

Tieto tvoje vety boli maskovaným drancovaním tvojej vnútornej bane. Hnal si sa za výsledkami, kým si nevyťažil posledný gram drahocenných minerálov, vitamínov a radosti. Tvoje mitochondrie zhasli a tvoja duša si vyčerpaním sadla na kraj cesty.

Tvoj bod nula: Keď už nemáš kam ujsť

Možno v tomto stave žiješ mesiace, možno dekády. Si ako vyťažená baňa, ktorá sa ďalej drancuje už len zo zotrvačnosti, no tvoje zdroje sú dávno preč. Necítiš nič – len beznádej a prázdno. Mozog sa ti topí v hmle a ty máš pocit, že na konci tohto tunela nie je svetlo, ale tma.

Práve tu, v tomto tvojom absolútnom bode mrazu, však prichádza moment pravdy. Strach sa dotkne každej tvojej bunky a ty ucítiš dych smrti blízko seba. A práve ten strach je paradoxne tvojím kľúčom. V tom najväčšom tichu sa v tebe ozve otázka:

„Chceš naozaj žiť, alebo sa vzdávaš?“

Povstávaš ako fénix z prachu

Ak je tvojou odpoveďou ŽIVOT, čaká ťa dobrodružstvo, o akom sa ti ani nesnívalo. Ale pozor – tvoje telo nestiahne hradbu apatie len tak. Potrebuje od teba dôkazy, že si sa zmenil. Potrebuje cítiť tvoju neochvejnú dôveru.

Vykročiť z apatie pre teba znamená zahodiť staré okovy. Znamená to prestať kontrolovať nekontrolovateľné. Tvoja kontrola je totiž len iné meno pre tvoj strach. Skutočné rozhodnutie žiť ti zachutí ako zamilovanosť – nie do niekoho iného, ale do seba samého. Je to ten elektrizujúci pocit, že každá tvoja bunka ti zrazu fandí.

Ako premeníš svoju apatiu na diamant (Tvoja cesta von)

Ak chceš tento stav spracovať, vezmi si tri čisté hárky papiera. Nie je to pre teba len cvičenie, je to tvoj rituál.

Prvý hárok napíše tvoja myseľ. Bude sa sťažovať, obviní svet a vymyslí ti tisíc dôvodov, prečo si obeťou. Nechaj ju, nech sa vypíše.
Druhý hárok odhalí tvoje emócie. Keď sa ti myseľ unaví, začne vytekať pravda. Tvoj smútok, hnev, nenaplnené túžby. Prijmi ich. Sú v poriadku.
Tretí hárok je tvoj nový kód. Tu sa rodí tvoje rozhodnutie. Tu sa zrodí tvoje veľké „DOSŤ“.

Nebuď k sebe tvrdý. Nechci skočiť z extrému do extrému. Kráčaj stredom, s trpezlivosťou a nehou, s akou by si pristupoval k vzácnemu diamantu. Pretože po tom všetkom, čím si si prešiel...

Ten najväčší zázrak si TY.

Apatia tu nie je, aby ťa zničila. Je tu, aby ťa zastavila, kým sa zničíš sám. Prijmi ju ako svoju učiteľku. A potom, keď budeš pripravený, jej poďakuj a vykroč do života, ktorý už pre teba nie je o prežívaní, ale o skutočnom bytí.

Tak čo, akú cestu si dnes vyberáš? Bezpečný chlad apatie, alebo dychberúce dobrodružstvo tvojho nového začiatku?

Príbehy o hrdinoch majú iba 2 spôsoby

Prvý spôsob je, prežitie zdravotne veľmi ťažkej skúšky, ktorá nám zmení celý život, a ak máš vieru budeš žiť. Vtedy sa stávame hrdinom, že sme niečo také zvládoli a že žijeme.
Druhý typ hrdinov sú tí ,ktorí sa „neboja“ a idú, po ceste dobrodružstva, keď ich stretneme tak väčšinou používajú práve slová, že všetko je možné, nevadí mi to viem že sa situácia vyvinie v môj prospech, ja to viem že to bude takto, viem že mám plnú podporu....

Ten ZÁZRAK si TY.

Cvičenie v stave apatie

V tomto stave je dobré zobrať si minimálne tri hárky papiera a začať písať, sú dve možnosti o čom písať.

možnosť je prejsť si situácie ako sme v nich reagovali ako sme sa v nich cítili, ako sme sa v nich správali, ako sme konali. Ako to celé dopadlo akým smerom išiel náš život a čo nám to malo priniesť. V každej situácii je potrebné ubezpečiť svoju myseľ že je to v poriadku že sme takto v tom okamihu konali a že sme v bezpečí. Zároveň sa oceniť že sme danú situáciu zvládli, nech bola akákoľvek a že sme tu. Treba si takto spísať každú jednu situáciu a nakonci budeme viedť či stále konáme tak isto alebo napredujeme. Keď však aj konáme tak isto tak je dobre, pochváliť sa za riešenie situácie. V tomto okamihu nás to ľúbi vtiahnuť do smútku alebo role obete. Smútok je v poriadku ten môže zostať a byť prítomný. Obeť žiadúca nie je lebo pôjdete do takých hĺbok, ktoré už nie sú reálne ani potrebné. V stave obete iba zahmlievame skutočnú pravdu a chceme oklamať seba samého. To v tomto stave už nie je vhodné, pretože to pôjde cez fyzické telo.
možnosť je vypísať si všetky pocity preto 3 hárky papiera pretože na začiatku bude písať naša myseľ, a tá dokáže vymyslieť krásne ale nepravdivé príbehy. Netreba sa však na ňu hnevať, chce nás ochrániť. Rovnako je dobre ju ubezpečiť a tým aj seba že sme v absolútnom bezpečí a že je potrebné poznať pravdu. Potom sa myseľ vypíše, nebude už mať kapacitu vymýšľať, už pôjdu von skutočné pocity, pohľady, túžby, to čo nás ťaží, to čo je potrebné zmeniť, proste pôjde von pravda.

Áno na začiatku môžu byť rôzne pocity, strach či to zvládnete...čo už ale horšie sa môže stať? Čo už môžete stratiť?

Tento strach je už v tomto stave neoprávnený je to iba ochrana, rovnako si dovoliť a poprosiť ju odstrániť a dovoliť si vidieť tú pravdu. Po pravde prichádza opäť buď stav obeti, smútku alebo eufória. Smútok môže zostať prítomný, je to uvedomenie si pravdy a až po prijatí a odovzdaní prichádza stav rozhodnutia. Obeť sa opäť zastavuje, nebičujte sa už viacej tieto rany už nie sú potrebné. Nie je potrebná pozornosť zvonka ale z vnútra, na seba a k sebe.

Želám príjemnú cestu poznania s tak nádherným darom akým je APATIA.